Prírodné podmienky
Geomorfológia a geológia
V najvýchodnejšej časti Slovenska sa rozprestiera územie Zemplína. Od severnej hranice s Poľskom až po južnú s Maďarskom siaha Zemplín. Prevažná časť výbežku bývalej Užskej župy sa dnes nachádza na území Ukrajiny. Dnes sa to bežne nazýva ako Zemplín. Od roku 1918 bola súčasťou ČSR a do roku 1945 plynulo pokračovalo na Podkarpatskú Rus. Menšia časť historickej lokality presahuje do susednej krajiny, do Maďarska.
S celkovou rozlohou 945 km2 tvorí na Zemplíne územie Medzibodrožia, ktoré je ohraničené riekami Tisa, Bodrog a Latorica. Rozprestiera sa to na slovensko-maďarskej hranici, kde sa rozdeľuje na Horné Medzibodrožie (389 km2 – slovenská strana) a na Dolné Medzibodrožie (556 km2 – maďarská strana). V Hornom Medzibodrožísa vyskytuje niekoľko vulkanických kopcov, z ktorých je najvyšší Tarbucka (277 m n. m.), aj keď krajina je prevažne rovinatá.
Z geomorfologického hľadiska je územie rovinaté, nepatrne má zvlnený reliéf so zvyškami opustených meandrujúcich korýt tokov. Prevažná časť oblasti (Medzibodrocká pláňava) sa ťahá od Latorickej roviny po hranice so susednými štátmi s typickou eolitickou formou reliéfu modelovanou vetrom. Pieskovité presypy sa dvíhajú do výšok 10-15 m nad okolitú rovinu, medzi najvýznamnejšie patria neovulkanické telesá, ako je Tarbucka (277 m n. m.) a taktiež Chlmecké pahorky – Vysoká (264 m n. m.). Prevláda u týchto telies silne zvlnený pahorkatinný reliéf.
Z orografického hľadiska sa člení na oddiely Latorická rovina, Medzibodrocké pláňavy a Bodrocká rovina.
Pre odbornú verejnosti je známa táto oblasť ako VSN-4. Je mierne naklonený k juhozápadu a nachádza sa tam najnižšie položené miesto pri Kline nad Bodrogom s nadmorskou výškou 94 m n. m. a zároveň sa to považuje za najnižším bodom Slovenskej republiky.
Klimatické pomery
Medzibodrožie patrí podľa klimatickej klasifikácie do teplej klimatickej oblasti, pre ktoré je charakterizované počet letných dní v roku vyšší ako 50 (max. teplota vzduchu je 25°C a viac). Táto teplá oblasť je zaradená do okrsku A4,ktorý sa charakterizuje ako mierne suchý s chladnou zimou. Keďže podľa vlahovej charakteristiky, ktoré má klesajúcu tendenciu (-20 až –30), tak Medzibodrožie by sa malo zaradiť medzi suchu podoblasť. Najchladnejším mesiacom je január (-3,1°C). Ročná amplitúda teploty vzduchu presahuje 23°C, je to vysoká hodnota. Svedčí o tom aj vysoká miera kontinentality, je to na Slovensku najvyššia. Tým, že priemerná ročná teplota je 9,4°C poukazuje na to, že sa táto oblasť považuje za najteplejšiu na východe. Aj čo sa týka zrážkových pomerov má táto oblasť „prvenstvo“, keďže je to najsuchšia oblasť východoslovenského regiónu.
V oblasti Medzibodrožia sa počas roka vyskytne v priemere 50 dní so snehovou pokrývkou, aj keď hrúbka je 5 cm a viac (v 25-tich dňoch). Na území je ročný úhrn až 687 mm, ktoré sa dosahuje pri potenciálnej evapotranspirácií a pri reálnej evapotranspirácii však je to nižšia hodnota, 465 mm.
Hydrológia
Medzibodrožie je z hydrologického hľadiska aj v súčasnosti problematickým miestom. Má zložité odtokové pomery, ktoré ohraničujú jeho územie, ako aj to, že prírodné toky sú nahradené umelými kanálmi.
Skutočnosť je, že odtokové pomery sú zložité a hlavné rieky riečneho systému Bodrog sa stretávajú v nížinnom území na malom priestore. Celé sa to sústreďuje na odtok z rozľahlej plochy celého povodia, aj keď takmer 40% tejto plochy sa nenachádza na území Slovenskej republiky. Prevažnú časť odvodňuje rieka Bodrog pomocou odvodňovacích kanálov a dvoch prečerpávacích staníc s hlavnými kanálmi ako je Somotorský a Pavlovský.
Rieka Bodrog vzniká sútokom rieky Ondavy a Latorice, ktoré preteká nad obcou Zemplín. Na území Slovenskej republiky preteká v dĺžke 15 km, nižšie smerom na Maďarsko vytvára mokrú hranicu v dĺžke 1,1 km. Rieka pri Tokaji zaúsťuje do Tisy na území Maďarskej republiky.
Geotermálne vody
Obec Borša má významný geotermálny vrt, ktorý je v súčasnej dobe využívaný na vykurovanie Základnej školy, avšak obec má v pláne vybudovať veľké kúpeľno-rekreačné stredisko.
Rastlinná a živočíšna ríša
Na hladine stojatých vôd Medzibodrožia sa nachádzajú chránené druhy spoločenstiev ako je napr.: lekno biele, leknica žltá, salvínia plávajúca, kotvica plávajúca, perutník močiarny, marsilea štvorlistá, leknovec štítnatý, rezavka akooviá, aldrovandka pľuzgierkatá, bublinatka menšia, vachta trojlistá.
Nájdu sa aj chránené druhy nížinných močiarnych spoločenstiev v tejto oblasti. Môžeme spomenúť napr. také druhy ako je plamienok celistvolistý, klinček slzičkový, horec pľúcny, králik neskorý, korunkovka strakatá či bleduľa letná.
Spomedzi iných sa tu vyskytujú aj chránené druhy spoločenstiev na skalách (poniklec maďarský, poniklec Zimmermannov, rumenica nepravá bradavičnatá, kosatec bezlistý uhorský, kosatec nízky, vstavač obyčajný, ľan žltý, ľan trváci, veronika sivá, klinček neskorý), slanomilných spoločenstiev (hviezdovec bodkovaný, vstavač riedkokvetý úľadný, húseníkovec erukovitý), úzkolistých rastlín zakorenených (elatinka kuričkovitá, lindernia puzdierkatá), trstinových spoločenstiev (ostrica pášáchorovitá, ostrica vysoká, perutník močiarny, pŕhľava kyjevská, papraď rozložená, bradáčik vajcovitolistý, smldník močiarny, vachta trojlistá), lužných lesov (bleduľa jarna a letná, pŕhľava kyjevská, papraď ostnatá, papraď rozložená, kruštík modrofialový, krušťík širokolistý, vemeník zelenavý), listnatých lesov (papraď ostnatá, bleduľa jarná, kruštík modrofialový, kruštík širokolistý, vemeník zelenavý, prilbovka dlholistá, bradáčik vajcovitolistý), listnatých sucholesov (ľalia zlatohlavá, konvalinka voňavá, viacero druhov klinčekov – klinček neskorý, kopcový holý).
Živočíšna ríša Medzibodrožia podľa zatriedenia sa predstavuje do skupiny živočíchov, bezstavovcov, rýb, obojživelníkov, plazov a cicavcov. Vzhľadom na to, že u bezstavovcov je rozloženie zložité budú uvedené len vzácne a ohrozené druhy ako napr.: pavúk sledič, modlivka zelená, kobylka, koník stepný, hrabavka, kutavka, bránivka menivá a muchárka.
U vodných mäkkýšov môžeme nájsť také významné druhy ako: korýtka, škľabka ploská a iné. Bohatosť oblasti zastupuje aj výskyt vodných slimákov – vodniak vysoký, kotúľka veľká alebo močiarka potiská. Bohatú škálu tvoria aj motýle a chrobáky, z ktorých tu prevládajú teplomilné až mediteránne druhy.
Útočište poskytuje Medzibodrožie aj rybám ako plotici obyčajnej, červenici obyčajnej, pleskáči vysokému, kaprovi obyčajnému, sumecovi obyčajnému, zubáčovi obyčajnému a mnohým ďalším. Pomedzi nich sa nájdu aj vzácne a ohrozené druhy sú to blatniak tmavý, šabľa krivočiara, hrebenačka pásavá, kolok väčší.
Spomedzi ďalších živočíchov môžeme spomenúť obojživelníkov (mlok obyčajný, mlok veľký panónsky, hrabavka škvrnitá, skokan ostropyský, dlhonosný a rapotavý), plazov (korytnačka močiarna, jašterica živorodá a zelená, užovka hladká), vtákov (volavka popolavá, červená a biela; bučiak nočný a veľký; lyžičiar biely, kačica ostrochvostá, chocholačka bielooká, kalužiak malý), dravcov (haja červená, orliak morský, včelár lesný, orol kráľovský, kaňa popolavá, sokol rároh, výr skalný), spevavce (penica jarabá, svrčiak slávikovitý, trsteniarik veľký, skaliarik sivý, slávik tmavý, kúdelnička lužná, fazatka trstinová, strnádka lúčna, škovránok stormový, krkavec čierny), cicavcov (bielozúbka bielobruchá, syseľ obyčajný, vydra riečna, tchor stepný).